O obci

  Obec Hajtovka leží nad ľavým brehom rieky Poprad , na južnom svahu strednej časti Ľubovnianskej vrchoviny , v nadmorskej výške 525 metrov . Hlavnou sídelnou osou je bezmenný potok pretekajúci obcou .Povrch chotára je prevažne pahorkatinný , silne zvlnený a stúpa od koryta rieky Poprad severným smerom v rozmedzí 490 - 744 metrov nad morom . Tvoria ho horniny flyšového a bradlového pásma . V okolí obce sú scénericky pôsobivé bradlá Opálená skala , Skalky , Lipná skala , patriace k Pieninskému bradlovému pásmu . Zaujímave sú aj vápencové skalné útvary n a východ od obce  nazývané Koteličné skaly .
  Pôda je prevážne kamenistá a málo úrodná . Tvoria rendziny a parendziny vyskytujúce sa hlavne na bradlových tvrdošoch , s výskytom škvrn železa .
  Katastrálne územie obce má rozlohu 350 ha a susedí s katastrálnymi územiami obcí Cmelnica , Matysová a Údol . Kataster obce Plavnica je oddelený riekou Poprad .
Klimatické pomery územia obce sú podmienené zemepisnou polohou , nadmorskou výškou a blízkosťou Vysokých Tatier , ktoré spôsobujú náhle zmeny počasia .


  Obec Hajtovka bola založená na predkupnom práve v druhej polovici 14.storočia . Najstaršia správa o Hajtovke je z roku 1427 v portálnom súpise Šarišskej stolice . Spomína sa pod názvom Ayathuagasa z maďarského variantu názvu dediny v zmysle Hajtova Poruba ( Haythoka ) . Spolu s ostatnými obcami v okolí patrila panstvu Plaveč . Historický vývoj obce v období feudalizmu bol úzko spätý s vývojom a osudmi plavečského panstva .
  Roku 1427 sa obec stáva majetkom Bebekovcov , nových pánov hradu Plaveč . Za pomoci bratríkov  vedených Petrom Aksamitom ( sídlil na hrade Plaveč v rokoch 1450 -  1458 )  sa poddaní v roku 1456 vzbúrili  proti poddanským ťarchám a krutému vykorisťovaniu zo strany svojich zemepánov . Povstania sa zúčastnili aj obyvatelia obce Hajtovka .
  Po roku 1490 sa obec dostáva do rúk rodiny Zápoľských , ktorí sa stali majiteľmi hradu . V 16.storočí sa spomína prédium ( majetok ) " Haythofka , Haytofka ,
Haythoka ". Roku 1505 kňžná po nebohom Štefanovi Zápoľskom predala hrad a 36 dedín hradnému kapitánovi Horváthovi z Lomnice . Tento rod tu vládol 351 rokov .
  Za neznámych okolností koncom 15. storočia a začiatkom 16.storočia obyvatelia obec opustili . k novému osídleniu došlo koncom 16. a začiatkom 17. storočia .
Pre neznesiteľné životné podmienky vypukla na plavečskom hrade v roku 1631 vzbura , v rámci východoslovenského ozbrojeného povstania roľníkov známeho pod názvom Császárovo povstanie . Po potlačení povstania roku 1632 Jurajom Rákoczim I. väčšina povstalcov  ušla na Spiš a do Poľska .
 Okolo  obce v minulosti viedla obchodná vodná cesta  , ktorá spájala  slovenské obce a mestá s Poľskom .
 Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a lovom rýb a v okolí ich nazývali "rybármi". Dokonca aj na pečatidle z roku 1868 je zobrazený rybár loviaci rybu .